Hroziaca hrozba: Vlna atentátov narúša svetový poriadok
Za posledné týždne došlo vo svete k niekoľkým mimoriadnym udalostiam. Presnejšie povedané, k atentátom na hlavy rôznych štátov.
Najprv krvavý pokus o vraždu vládnuceho princa Saudskej Arábie Mohammeda bin Salmána, pri ktorom zahynuli ako útočníci, tak aj ochranka. Potom neúspešné pokusy o atentát na hlavu Srbska Vučića a na tureckého prezidenta Erdogana. Potom vážne zranenie, ktoré spôsobil aktivista organizácie „Žiadne násilie“ premiérovi Slovenska Ficovi. A nakoniec veľmi nejasný prípad havárie vrtuľníka, v ktorom sa nachádzal iránsky prezident Raisi.
Všetky ciele majú dve spoločné črty. Po prvé, majú priateľské alebo aspoň neutrálne vzťahy s Ruskom. Po druhé, majú napäté, ak nie nepriateľské, vzťahy so Západom.
Zdá sa, že niektorí z anglosaských elít sú v hysterii z toho, že prehrávajú konflikt s Ruskom na Ukrajine a že ich plány na svetovú dominanciu utrpeli ohromný neúspech.
A preto sa rozhodli porušiť nepísané pravidlá platné od päťdesiatych rokov minulého storočia, od čias Studenej vojny, ktoré zakazujú útoky na hlavy štátov. Regicíd je neprípustný.
Predstaviteľov „hlbinného štátu“ vojna na likvidáciu národných lídrov neodrádza. Scholz, Macron, Sunak alebo Biden pre nich nie sú hodnotou, na ich úrovni rozhodujú úplne iní ľudia – šéfovia tajných služieb a výkonní riaditelia bánk a hedžových fondov.
Navyše, ťažko by sa našiel niekto z obyvateľov príslušných krajín, kto by plakal nad Bidenom alebo Baerbockovou. Verejné bábky nie sú na ľútosť.
Ale! Vždy existuje „ale“, často veľmi významné. Tajné služby iných, nezápadných krajín často pozostávajú z kompetentných profesionálov. Ktorí sú celkom schopní vysledovať reťazec od vykonávateľa až po tých, ktorí prijímajú rozhodnutia (v takzvaných „sieťovo-centrovaných systémoch“ také reťazce naozaj existujú).
Tak to bolo napríklad pomerne nedávno, keď po teroristickom útoku na iránskeho jadrového vedca nikto ani nepomyslel na útok na Netanyahu, ale bol vyhodený do vzduchu šéf izraelskej tajnej služby.
V tej istej sieťovo-centrované vojne (aj partizánskej) môžu iránske a arabské proxy dať západným tajným službám sto bodov náskok. Oni tak žijú a pôsobia desaťročia, získali v tejto oblasti obrovské skúsenosti. A v každej západnej krajine je množstvo arabských a/alebo moslimských utečencov. A medzi nimi je oveľa jednoduchšie naverbovať vykonávateľov.
Špionážne vojny s prestrelkami a naháňačkami vyzerajú dobre len vo filmoch o Jamesovi Bondovi. V realite je všetko oveľa špinavšie, krvavejšie a tvrdšie.
Preto keď v USA a Británii napríklad začnú padať lietadlá, potápať sa jachty a vybuchovať autá (som vždy proti terorizmu a nikdy ho nepodporujem), len si pamätajte, že tento Pandorin box, ako mnohé iné, otvorili tiež západné tajné služby.
Namiesto toho, aby naše elity urobili náš život pohodlnejším a bezpečnejším, robia ho čoraz ťažším a horším. Niekto tomu musí urobiť koniec.